Zdroj: Shutterstock

„Počul si, že…?“

Tak sa to väčšinou začína.
Nevinné klebety, upravené klamstvá či odkryté tajomstvá. Všetky sú súčasťou nášho
každodenného života. Každý z nás má totiž akúsi trinástu komnatu, o ktorej obsah sa
nikdy nedelí. Ak je však táto tajomná „úložňa“ preplnená, treba v nej raz začas urobiť poriadok.
Vtedy sa utiekame k takzvaným dôverníkom, ľuďom, ktorým môžeme zveriť
svoje najtajnejšie tajomstvá. Tento proces sa dá prirovnať k akejsi hre.
No pozor! Táto hra je skutočne nebezpečná…

Dostávame sa totiž do kruhu, ktorý je uzavretý len na oko. „Neprezraď to nikomu…“ Stačí
dodať… No povedzme si pravdu! Kto z nás ešte nikdy nič a nikomu neprezradil? Sme skutočne tak dôveryhodní, za akých sa pokladáme?
Tejto „nebezpečnej zábavke“ sa darí najmä v kolektíve školských lavíc.

Prečo? Je to jedna z najkvalitnejších pôd pre jej zrod. Jedna budova. 300-600 ľudí. Žiaci, učitelia, upratovačky… Čo viac si klebety a tajomstvá môžu priať?… Ohováranie a dokonca aj šikana je častá téma, no uvedomili ste si už niekedy akým obrovským rodiskom tajomstiev môže byť škola? „Peter podvádzal na slovine, ale nehovor to nikomu! Profku som počula ohovárať nášho angličtinára, ale nech sa to nerozšíri! Včera som videl Barboru v meste – myslím, že má nového priateľa, ale neže to kecneš!“
Tajomstvá sa tvoria, množia a šíria. A hoci rýchlosť tohto procesu nedokážeme zmerať,
následky sú hmatateľné… Nemusíme to však brať len z tej zápornej stránky. Áno, prezrádzaním tajomstiev (alebo lepšie povedané ich zverovaním nesprávnym ľuďom) dokážeme stratiť kamarátov a vytvoriť si nových nepriateľov…
No zároveň- Kto z nás sa nedozvie rád čosi „pikantné“?

„Neprezraď to nikomu…“ Stačí dodať…
No povedzme si pravdu! Kto z nás ešte
“nikdy nič a nikomu neprezradil?

shutterstock_435534628

Tajomstvá, a hlavne ich zverejňovanie je akási zvláštna forma adrenalínu. Nazývajte to
ako chcete. Choroba, túžba, potreba… Každý z nás občas rád čosi tajné prezradí. Presne tak, ako radi jeme čokoládu, či hamburgery, i keď si dobre uvedomujeme, aké nezdravé to pre náš organizmus môže byť… Ľudské telo totiž, podľa môjho názoru, musí dosiahnuť rovnováhu vo všetkom- v konaní tých dobrých skutkov ale aj tých, na ktoré až taký pyšní nie sme…
No v konečnom dôsledku – Zakázané veci robia náš život nevyspytateľným, rôznorodým
a farebným.
Neprikazujem ti teraz klamať, prezrádzať dôležité tajomstvá, či podvádzať… Nebolo by
morálne správne uzavrieť túto tému takto. Na druhej strane, článok nemôžem ukončiť ani
vetou: Všetko s mierou… No aby som svoje myšlienky uviedla na správnu mieru: Dráma je potrebná.

Bez dramatických chvíľ by sme sa unudili k nekreatívnym činom a náš progresívny život by stratil zmysel. Je však nutné uvedomiť si hranice adrenalínu, ktorý nám bude uštedrený… Tak sa zastav, poobzeraj po triede či izbe a spýtaj sa sám seba: Komu z ľudí vôkol záleží na bezpečnosti mojich tajomstiev viac ako na vlastnom rozptýlení?
■Daniela Ferková

3 KOMENTÁRE

  1. This is the right blog for anyone who wants to find out about this topic. You realize so much its almost hard to argue with you (not that I actually would want…HaHa). You definitely put a new spin on a topic thats been written about for years. Great stuff, just great!

  2. I simply want to say I’m all new to weblog and truly savored you’re page. Most likely I’m likely to bookmark your website . You actually come with amazing article content. Thanks for sharing with us your blog.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ