Zamestnanci spoločnosti DeutschMann pred jej sídlom.

Patrónom nášho časopisu v sa školskom roku 2015/2016 stala najdynamickejšie rastúca firma na Slovensku. Ako jedna z mála firiem sa pri svojom úspešnom rozvoji venuje aj podpore mládeže a charitatívnej činnosti. Je to firma DeutschMann so sídlom v Trebišove, ktorá pomáha riešiť problémy s prepravou tovaru do krajín EU. Počas jej existencie získlala množstvo ocenení ako Skvelý zamestnávateľ za rok 2014, Bonitný podnik, Inšpiratívny projekt, ale aj ako podporovateľ nadácie Úsmev ako dar.

Majiteľka spoločnosti Deutschmann, Mgr. Miriam Poništová
Majiteľka spoločnosti DeutschMann, Mgr. Miriam Poništová

Inšpiratívny rozhovor s riaditeľkou spoločnosti Miriam Poništovou dokazuje, že sa dá všetko, pre čo sa rozhodneš.

Čo stojí za úspešnou spoločnosťou ako je tá vaša?

Veľa štúdia, učenia sa a veľa každodennej driny. Ak si niekto myslí, že skončím školu a už všetko viem, je na veľkom omyle. Po skončení školy to ešte len začína. Vtedy vlastne mladý človek zisťuje, čo z toho, čo sa v škole naučil, sa dá použiť v praxi a čo sa ešte musí naučiť. A žiaľ, prax ukazuje, že je toho ešte mnoho, čo sa treba dennodenne učiť. Ja sa učím každý deň, lebo ak chceme byť lepší, šikovnejší, schopnejší, nesmieme zastať. Najhoršie je uspokojenie. Ale tak to nefunguje. Buď ideš dopredu alebo dozadu. Nemenný stav neexistuje. Ak sa nebudete o dom starať, začne chátrať, rozpadávať sa. A takto to funguje aj vo fi rme. Treba sa o ňu dennodenne starať.

Vieš prečo je v DeutschManne dobre? Aj keď z času na čas každý človek padne na kolená, ešte nikdy v živote nebol víťazom tak často, ako odkedy je s nami. My totiž poznáme pravidlá. Ak by sme ich nepoznali, nikdy by sme s manželom nemuseli opustiť obývačku a prenajať si prvé priestory. Neuvažovali by sme o výstavbe megaareálu, kde rátame so stovkami ľudí, vlastnými reštauráciami, telocvičňami a bazénmi… Ostali by sme pri pätnástich – dvadsiatich zamestnancoch v skromných priestoroch. Ako mnoho iných by sme neprežili veľkú finančnú krízu v 2008, ak by sme nevedeli ako na to. Ako inak by sa fi rma z Trebišova, doslova z konca sveta, mohla presadiť voči silným konkurentom a dnes voziť tovar pre fi rmy ako sú Volkswagen, Audi, Lamborgini, Ferrari, Porsche, či Bentley? Namiesto uťahovania opaskov sme vytvorili dcérske spoločnosti v Žiline, Chorvátsku a v Dubaji, ktoré pod vedením svojich šéfov idú systematicky za stanovenými cieľmi. Môže ešte niekto pochybovať o tom, že poznáme pravidlá hry, na konci ktorej je úspech? DeutschMann urobí víťaza z každého, kto sa čestne pridá. Lebo DeutschMann je hra a sú tam tí, čo poznajú pravidlá k úspechu.

Stretli ste sa vo svojej kariére so závisťou a neprajníctvom?

Jasné, my ľudia sme už takí. Ak niekto dokáže, čo sme my nedokázali, už nám leží v žalúdku. Nehľadáme, čo teda tento človek robí dobre a mohli by sme to skúsiť aj my, lebo to chce urobiť nejakú prácu a dostať sa do istej miery nepohodlia. Ľahšie je hľadať chyby, vymýšľať si báchorky, klebety. To vie každý. Zo skúsenosti ale viem, že najväčší kritici sú ľudia, ktorí sami nič nedokázali. Čo títo ľudia vidia? Vidia, že na dvore mi parkuje Audi TT, Camaro ZL1, Corvette Z06, Porsche Cayenne GTS, Ford Raptor F – 150, motorka… Vidia a vedia, že lietam po svete, navštevujem krajiny, o ktorých niektorí ani nevedia, že na mape sveta existujú. Vedia, že máme dcérsku spoločnosť v Dubaji. To je všetko, čo vidia. No už nechcú vidieť, že som v práci, keď už ostatní sú dávno doma, že pracujem aj v noci, že ráno vstávam o 05:00 a málokedy si líham pred polnocou. Že pracujem aj počas sviatkov a víkendov. Že mnohokrát musím odísť od svojej rodiny, pretože záujmy firmy to vyžadujú. Že veľa času strávim na letiskách a presunoch na ne, na výstavách chodením od rána do večera a neustálym vyhľadávaním príležitostí na biznis. Že sa každý mesiac musím postarať o to, aby vyše 100 rodín malo výplatu. Že okrem toho sa starám o svoju rodinu ako klasická žena, matka. Že normálne varím, pečiem, pracujem v záhrade. To nechcú vidieť. Lebo ak by priznali, že ak to zvládam ja ako obyčajná žena, museli by priznať, že by to mohli zvládnuť aj oni. Ale to by znamenalo, že by museli preorganizovať svoj život, prestať vysedávať pred telkou alebo pri Facebooku, či pri PC hraním sa hier, museli by prestať chodiť do krčiem… a museli by zamakať na sebe. A to je predsa nepohodlné. Lepšie je kritizovať a hľadať na niekom chyby. Už som sa s tým zmierila a dnes už to neriešim. Schopným sa snažím ukázať, že je tu cesta. Milujem svoju prácu, milujem ľudí vo svojej firme, chcem, aby boli spokojní a šťastní v mojej firme, aby si splnili svoje sny a dosiahli svoje ciele. Tvoríme spolu lepšiu budúcnosť. Poznám svoju cenu i cenu života, nepremárnim ani jednu minútu zaoberaním sa tými, čo nedokážu nič iné, len klebetiť, ohovárať a škodiť ľuďom okolo seba. Nie som ochotná sa tým ani len zaoberať. Rozhodla som sa žiť šťastný život, ktorý ma napĺňa a kto chce a má ochotu na sebe popracovať a požiada ma o pomoc, rada mu ukážem ako sa k tomu dá dopracovať. A tí neprajníci? Vôbec ma nezaujímajú. Nehnevám sa na nich, i keď ich poznám. Je mi ich ľúto. Sú to nešťastní ľudia Vedeli ste vždy, čím chcete byť Áno. Vždy som chcela byť učiteľkou. Aj preto som vyštudovala učiteľstvo. Chcela som učiť deti a študentov spoznávať život a svet okolo. Aj teraz učím, len moje „deti“ sú troška väčšie a ich hračky sú troška drahšie. (smiech)

Myslíte si, že vzdelanie je dôležitejšie než prax?

Teraz ma pravdepodobne nebudú mať kolegovia pedagógovia mať radi – NIE. Nemyslím si, že je vzdelanie dôležitejšie ako prax. Malo by to ísť ruka v ruke, vyvážene teória a prax spolu. Dnes vidím, že aj záujemcovia o prácu, ktorí k nám prichádzajú na pohovor do fi rmy, majú síce ukončené vysoké školy, no mnohí majú ukončený odbor len pre titul. Nikdy ani neuvažovali dané teoretické znalosti zo štúdia na vysokej škole využiť v praxi. A to je škoda. Lebo zbytočne strávili čas na vysokej škole, možno zabrali miesto niekomu, kto mal o ten odbor skutočne záujem, zbytočne minuli peniaze svojich rodičov na svoje štúdium.. Ak by sa po strednej škole zamestnali, možno by za tých pár rokov už urobili kariéru v nejakej fi rme. Čo by ste dnes odkázali alebo poradili budúcim študentom, stojacim pred výberom vysokej školy? Aby sa dobre zamysleli nad tým, či naozaj chcú ísť na vysokú školu. Či im je to treba, či sa chcú danému odboru aj venovať v praxi. Lebo ak je to len kvôli titulu, kvôli kolónke v nejakom dotazníku, kde budú môcť zaškrtnúť, že majú VŠ, tak to nemá zmysel. Aby sa zamysleli, či je to čestné – voči rodičom, ktorí na školu musia vynaložiť nemalé peniaze, voči pedagógom, ktorí sa dennodenne rozdávajú pred katedrou, aby im odovzdali vedomosti i či je to čestné voči sebe samému. Lebo sa tvária na niečo, čím nie sú. Klamú sami seba. A potom je to štúdium naozaj ťažké. A ak sa už teda rozhodnú študovať na VŠ, nech si popri nej nájdu nejakú brigádu, aby nevyciciavali svojich rodičov, ale nech si na ňu „zarobia“.

Na aké faktory by sa podľa vás mali zamerať počas prípravy, ak sa chcú stať vhodným kandidátom pre zamestnanie vo vašej spoločnosti?

U nás nie je rozhodujúce vzdelanie, ani nie je dôležité,
či má alebo nemá vysokú školu.

Najdôležitejšie je, či ten človek má ochotu sa učiť. Ak áno, naučíme ho všetko, čo treba. Máme vlastnú fi remnú akadémiu na všetky posty vo fi rme, ktoré potrebujeme. Veľmi dôležité sú u nás cudzie jazyky. Bez nich by sme boli stratení. Takže v prvom rade hľadáme ľudí, ktorí sa dohovoria akýmkoľvek cudzím jazykom, najviac je však u nás preferovaná nemčina. A tí, čo nevedia cudzí jazyk, nájdu u nás uplatnenie v administratíve. Zlá správa – treba sa neustále vzdelávať. Ak chceš byť úspešný, musíš mať vedomosti, tým pádom vieš lepšie veci okolo seba kontrolovať a tým vieš prebrať aj viac zodpovednosti vo svojom živote. A neustále treba pracovať na každej z týchto vecí. Najšikovnejší a najúspešnejší ľudia z našej fi rmy neustále hľadajú svoje rezervy a pracujú na sebe.

Preberanie ceny od riaditeľa nadácie Úsmev ako dar.
Preberanie ceny od riaditeľa nadácie Úsmev ako dar.

Ďakujeme za zaujímavý rozhovor a inšpiratívne rady. Verím, že to naši čitatelia ocenia. Ak máte pripomienky alebo otázky, ktoré by mali byť zodpovedané v budúcom vydaní na riaditeľkou spoločnosti, zašlite nám ich mailom do redakcie na redakciast@gmail.com, alebo napíšte komentár.

6 KOMENTÁRE

  1. I do not even know the way I finished up here, but I believed this publish used to be great. I do not recognize who you are but definitely you’re going to a famous blogger if you happen to are not already 😉 Cheers!

  2. When I originally commented I clicked the „Notify me when new comments are added“ checkbox and now each time a comment is added I get several emails with the same comment. Is there any way you can remove people from that service? Thanks!

ZANECHAŤ ODPOVEĎ