Zdroj: Shutterstock

Ako sa stať fotografom

Najprv si musíte kúpiť veľký a drahý foťák, tzv. digitálnu zrkadlovku.
Tú spoznáte spravidla tak, že má v názve písmeno „D“.
Značiek foťákov je miliónpäť, ale vy si kúpite buď Canon alebo
Nikon. Keby ste si kúpili nejaký porovnateľný Olympus alebo Lumix
od Panasonicu, len ťažko by ste sa vedeli zapojiť do legendárnych
fl ejmov Canoňákov vs. Nikkonistov, a tým by ste sa pripravili o jednu
z ikonických činností každého správneho fotografa.
Zrkadlovku už máte a práve ste zistili, že jednou z jej najväčších
výhod je veľké množstvo nastavení. A jednou z jej najväčších
nevýhod veľké množstvo nastavení. Nevadí, prepnite ju na režim
„auto“, tak dostanete dobrú fotku a skutočné fotografovanie je aj
tak o niečom úplne inom, a síce o:

O postoji

Zaprdený foto-plebs s kompaktom alebo nebodaj mobilom vidí
niečo zaujímavé, tak sa zastaví, cvakne to a vybavené. Správny fotograf
najprv našteluje svoje telo do vhodnej polohy. Povedzme, že
chcete zachytiť objekt, ktorý je bližšie než chcete. V žiadnom prípade
sa neposuniete krok-dva dozadu, ale ohnete sa v páse dozadu, až vyzeráte
ako Jackson z videoklipu z časov, kedy len začal strácať pigment.
Ďalšie prijateľné polohy sú kľačanie, ležanie na bruchu alebo na boku,
čupenie, sedenie s nohou za hlavou a podobne. Normálne státie je
tabu, lebo na toto ste si predsa kúpili ten predražený 12-kilový statív.

O umení

Odfotiť niečo zaujímavé vie každý blb, no len skutočný fotografi cký kajšmentke vie
zachytiť čaro okamihu aj v tých najobyčajnejších situáciách. Takže ideálne témy na fotenie sú napríklad tieto: hocijaká príroda v sépiovom fi ltri, starí ľudia (fotíme zásadne čiernobielo a platí, že čím vráskavejší, tým lepšie), hnilé ovocie, schátrané domy, kvapka vody, hrdzavá pouličná lampa, nelegálna skládka odpadu (polodetail na zohnutú kostru starého bicykla) a podobne.

O sociálnych sieťach

Fotografie, ktoré nikto nevidí, sú ako kurie oko, na ktoré nikto nestúpi. Preto si treba
rýchlo na fejsbukoch urobiť ešte jeden profil v tvare „Fotograf/ka vaše meno a priezvisko“
alebo „Vaše meno a priezvisko foto“ a popozývať naň všetkých svojich FBBFFs.
Tam si vytvoríte album s názvom „Jesenné reminiscencie“ s 425 fotkami lesa, „Art“ so
všetkými čiernobielymi a nakoniec „Portréty“, kde budete mať fotky dvoch kamošiek,
ktoré ste nacvakali, keď ste v parku boli venčiť psa. Do profi lovky si dajte seba s kamerou
pred ksichtom alebo fotografi u fotoaparátu, tzv. photoception. Samozrejme, nezabudnite
na každý obrázok pricapiť vodoznak, lebo autorské práva nie sú sranda a čo keď vám vaše
fotomazanice šlohne a použije Philip Morris alebo Henkel, keď im vyprší licencia na shutterstocku? Nikdy neviete! No a to už ste iba krok od toho, aby vás niekto zavolal urobiť mu fotky jeho práve narodeného zasrana alebo oslavy jubilea prababky. A bum, ste fotograf. Nemáte za čo!

Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock

Nakoniec si ako vždy prosfi štíme slofíčka:

ISO – keď toho máte málo, tak na tmavej fotke prd vidíte, keď veľa, tak je to zrnité jak satelitné vysielanie v hoteli Baník v Dubnici nad Váhom alebo instagramová profi lovka ženskej, ktorá má silné problémy s pleťou; dajte si to na auto.
Uzávierka – také oné, že keď si to oné dáte na málo, tak môžete odfotiť aj explodujúcu
veveričku, keď si to dáte na veľa, tak máte zase lepšiu svetelnosť fotky, ale určite to budete mať rozmazané, dajte si to na auto.
Objektív – to je tá valcovitá vec vpredu, funguje tak, že do nej ide svetlo, potom sa tam deje nejaká mágia alebo čo a na konci je fotka, laicky povedané; objektívy sa niekedy dajú vymieňať a viac objektívov so sebou znamená viac fotograf.
Makro – to nie je také isté makro, ako má napríklad word a excel, ale úplne iné; makro
použite, keď chcete fotiť niečo veľmi malé a/alebo veľmi zblízka, napríklad hmyz, snehovú
vločku, svoj beďár, atď.
Kompozícia – naaranžovanie obrázku; napríklad kedysi sa tvrdilo, že objekt, ktorý fotíme,
by mal byť v strede, dnes sa uprednostňuje umelecká voľnosť a objekt ktorý fotíme tam
ani byť nemusí, napríklad ideme fotiť labute na jazere, odfotíme oblohu a nazveme to „bez
labutí“.
Zoom – no čo by to tak asi mohlo byť, že?

■Ľubo Nemeš – Dailymale

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokNORBERT GYÖMBÉR
Ďalší článokUdržíš tajomstvo?

1 komentár

  1. Thanks for a marvelous posting! I certainly enjoyed reading it, you’re a great author.I will be sure to bookmark your blog and will often come back later in life. I want to encourage you continue your great posts, have a nice afternoon!

ZANECHAŤ ODPOVEĎ